Slovenské rieky, Váh

CK Reny Travel, váš partner na cestách po Slovensku

životné prostredie
ochrana prírody
voda

Rieka Váh

Najdlhšou na Slovensku je rieka Váh, jej tok meria viac než 400 km. Rieka Váh pramení ako Čierny Váh v Nízkych Tatrách, na Kráľovej Holi v nadmorskej výške 1.946 m n.m. Druhou zdrojnicou je Biely Váh, ktorý vyviera vo Vysokých Tatrách pod Kriváňom v nadmorskej výške 2.026 m n.m. V obci Kráľova Lehota 664 m n.m. sútokom oboch riek vzniká rieka Váh. Váh má strategický význam v oblasti výroby vodnej energie na Slovensku, ale aj vodnej dopravy, rybolovu, športu a rekreácie. Považie poskytlo podmienky pre vznik mnohých významných slovenských miest - Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Žilina, Bytča, Považská Bystrica, Púchov, Dubnica nad Váhom, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec, Sereď, Šaľa, Komárno, kde po 403 km toku Váh končí v Dunaji, ako jeho ľavostranný prítok.

Rieka Váh - charakteristika

Dĺžka: 403 km (SR úsek - 403 km)
Prameň: Kráľová hoľa (1.946 m n.m.) , Nízke Tatry, SR
Ústie: Dunaj, Komárno (106.5 m n.m.), SR
Povodie: 18.770 km2
Prietok: 153 m3/s
Mapa: slovenské rieky

Horný tok Váhu je poriadne dravý vďaka horám, ktorými preteká. Charakterom rieka Váh vyjadruje samotnú krajinu Slovensko. Pramení z dvoch najvyšších slovenských pohorí Nízke Tatry a Vysoké Tatry a smeruje do najúrodnejšej slovenskej nížiny, kde vteká do európskej veľrieky Dunaja. Cestou vytvára nádherné krajinné útvary a svoju dravosť si Váh zachováva takmer na celom toku. Napriek tomu, že Váh je na väčšine svojej cesty regulovaný pomocou kaskád, priehrad, kanálov a umelých korýt, je neskrotiteľný. Váh je najdlhšia rýdzo slovenská rieka, ktorá vzniká na Slovensku aj končí na Slovensku, je hlavnou tepnou vyvierajúcou zo srdca Slovenska.

Prameň Váhu a horný tok

Podobne ako pameň Dunaja aj prameň Váhu tvoria dve zdrojnice, t.j. rieky, ktorých sútokom Váh vzniká. Čierny Váh a Biely Váh, ich oba toky, sútok a nasledujúci úsek približne po vodné dielo Krpeľany je horný tok Váhu. Čierny Váh pramení v pohorí Nízke Tatry, na svahoch Kráľovej Hole, v nadmorskej výške 1.946 m n.m, nad obcou Liptovská Teplička. Kráľová hoľa je miestom, kde okrem Váhu pramenia aj ďalšie významné slovenské rieky Hron a Hnilec. Každá z týchto troch dôležitých slovenských riek pramení na inej strane Kráľovej hole. Čierny Váh steká zo severných svahov smerom severo-západným a po prvých kilometroch sa stáča na západ. Pred obcou Svarín sa nachádza prvé významné vodné dielo na Váhu - vodná nádrž a prečerpávacia elektráreň Čierny Váh.

Druhá zdrojnica Váhu je Biely Váh, ktorý vyviera v pohorí Vysoké Tatry pod vrchom Kriváň (neďaleko jazera Štrbské pleso) v nadmorskej výške 2.026 m n.m. Biely Váh steká nadol južnými svahmi masívu Kriváň a dravým tokom formuje Važeckú dolinu. Počiatočný severo-južný smer toku sa stáča pri obci Važec na západ. Sútokom Čierneho a Bieleho Váhu v obci Kráľova Lehota 664 m n.m. vzniká rieka Váh. Pred sútokom dosiahne Čierny Váh dĺžku 39 km a Biely Váh 30 km. Do celkovej dĺžky rieky Váh 403 km sa započítava aj rieka Čierny Váh 39 km, dlhšia z jeho dvoch zdrojníc. Taktiež za prameň Váhu je považovaný prameň Čierneho Váhu (vrch Kráľová hoľa).

V Liptovskom Hrádku ústí do Váhu rieka Belá, ktorá sa javí svojou šírkou väčšia než Váh, ale jej prietok v mieste sútoku je podstatne nižší, než prietok Váhu. Rieka Belá steká z Vysokých Tatier, patrí k najdravším riekam na Slovensku, je vyhľadávaná vodákmi. Rafting na Belej je silným vodáckym zážitkom,. Názov Belá je vyjadrením bielej peniacej sa vody v prudkom toku. Pred Liptovským Mikulášom, medzi obcami Podtureň a Uhorská Ves podteká rieka Váh diaľnicu a napĺňa malú vodnú elektráreň Uhorská Ves a o niekoľko stoviek metrov nižšie malú vodnú elektráreň Trnovec. V meste Liptovský Mikuláš je vybudovaný umelý vodný kanál na Váhu, areál vodného slalomu, ktorý slúži na športové účely vodákom. Tesne za mestom sa rieka vlieva do najväčšieho vodného diela na Váhu, ktorým je známa priehrada Liptovská Mara a hneď pod ňou priehrada Bešeňová.

Horný tok rieky Váh pokračuje pod Liptovským Mikulášom širokou Liptovskou kotlinou smerom na západ. Prudký charakter rieky pretrváva aj v tejto časti, preto je na mnohých úsekoch vedená v regulovanom, umelom koryte. Celý tok Váhu je charakterizovaný viacerými vodnými dielami, ktoré majú značný energetický význam, ale slúžia aj ako regulátory vodného toku a protipovodňové systémy pri vysokej vodnej hladine. Z vodného diela Liptovská Mara - Bešeňová rieka Váh vyteká z Bešeňovskej vodnej nádrže v regulovanom koryte, preteká južne pod obcou Bešeňová. Neďaleko rieky sa nachádza termálny park Bešeňová, známa turistická atrakcia. Rieka tu netečie priamo, preteká medzi obcami Ivachnová a Liptovská Teplá, kde začína mierne meandrovať.

Za Ivachnovou sa nachádza prírodná rezervácia Ivachnovský luh. Približne 10 ha nivného lesa, v ktorom žije viacero druhov chránených rastlín, vtákov a živočíchov. Nasleduje prietok mestom Ružomberok, kde sa nachádza veľký závod na spracovanie celulózy, ovplyvňujúci kvalitu ovzdušia i vody vo Váhu. V Ružomberku ústí do Váhu rieka Revúca, ktorá pramení vo Veľkej Fatre pri obci Liptovská Osada, tečie na sever a dosahuje dĺžku toku vyše tridsať kilometrov. Revúca je ľavostranným prítokom Váhu a prispieva mu priemerne piatimi kubíkmi vody za sekundu.

Za mestom Ružomberok sa rieka Váh rozširuje na 30-50 m v prirodzenom koryte a zarezáva sa severnou časťou pohoria Veľká Fatra. Po ľavoboku vedie hlavná cesta, po pravom železnica. V obci Ľubochňa ústí do Váhu ľavostranná Ľubochnianka tečúca z juhu na sever a v obci Kraľovany priberá Váh rieku Orava, ktorá priteká zo severu a je pravostranným prítokom Váhu. Rieka Orava patrí k piatim najvýznamnejším prítokom Váhu. V strednej časti toku je rieka Orava zdrojom vodného diela Oravská priehrada. Na sútoku s Váhom sa opticky javí Orava ako väčšia (šírkou), ale podobne ako pri rieke Belá, ide o nižšiu vodnatosť (prietok) 36 m 3/s, než má v tomto mieste Váh 51 m3/s.

Stredný tok rieky Váh

Za obcou Kraľovany sa nachádza Kraľoviansky meander a po ňom vodná nádrž a elektráreň Krpeľany, za ktorou sa rieka rozdvojuje. Časť vody tečie v pôvodnom koryte a časť umelým Krpelianskym kanálom. Za Krpeľanmi priteká rieka na severnú časť Turčianskej kotliny. V dvojitom koryte obteká Turany, preteká cez Sučany, kde vznikla sústava početných rybníkov. V obci Vrútky priberá ľavostrannú rieku Turiec, ktorá priteká z juhu. Za obcou Vrútky sa obe ramená Váhu opäť spájajú do spoločného koryta a Váh si ďalej kliesni cestu pomedzi Malú Fatru a Martinské hole, atraktívnym úsekom cez Domašínsky meander, pod Starým hradom a ďalej pod hradom Strečno. Tu sa mení charakter toku, začína sa stredný tok rieky Váh.

Hrad Strečno je vyhľadávaná historická pamiatka - čiastočne zrekonštruovaná zrúcanina na vysokom brale nad riekou. Pod hradom vedie kompa z ľavého na pravý breh Váhu. V neďalekej obci Varín priteká do Váhu zprava rieka Varínka, za obcou sa začína napĺňať vodné dielo a elektráreň pred mestom Žilina. Po pravej strane vodného diela vedie biokoridor na migráciu rýb a iných vodných živočíchov a tiež cyklistický chodník. Za hrádzou vstupuje Váh do mesta Žilina, kde preteká severným okrajom mesta, za priemyselnou zónou mesta a železnicou.

Pri hrade Budatín sa nachádza sútok Váhu a rieky Kysuca, ktorá priteká do mesta Žilina zo severu. Približne o kilometer nižšie sa do Váhu vlieva rieka Rajčianka z juhu a pod sútokom sa nachádza vodná nádrž a elektráreň Hričov - Divinka, kde sa nachádza aj čistička odpadových vôd ČOV Hričov pre mesto Žilina. Pri obci Mikšová je priehrada a elektráreň Mikšová. Od hrádze Hričovskej priehrady sa podobne ako za hrádzou Krpeľany, tok Váhu umelo rozdvojuje. Súbežne s prírodným korytom vedie Hričovský kanál, ktorý je súčasťou Vážskej kaskády a slúži ako protipovodňové dielo. Oba toky míňajú žilinské letisko, obtekajú mesto Bytča a spoločne pokračujú pozdĺž diaľnice a železnice, až nakoniec ústia po približne 30 km toku do priehrady Nosice, ktorá začína za mestom Považská Bystrica. Pred Považskou Bystricou, pod Považským hradom, v miestach kde začína Nosická priehrada, sa nachádza prvá elektráreň a za hrádzou priehrady druhá elektráreň Nosice.

Hrádza nosickej priehrady, pod ktorou je vybudovaná ďalšia vodná elektráreň, sa nachádza medzi obcami Nimnica a Nosice. Za vodným dielom Nosice je popri Váhu vytvorený krátky umelý Nosický kanál, ktorý preteká cez niekoľko kaskád a spája sa s Váhom v meste Púchov, kde sa do Váhu pravostranne vlieva rieka Biela voda. Za Púchovom pri obci Dolné Kočkovce je opäť rieka rozdelená na dva samostatné toky. Časť vody tečie v prírodnom koryte a časť odvádza Kočkovský kanál, oba toky pretekajú medzi obcami Lednické Rovne a Beluša. Pred obcou Ladce je na Kočkovskom toku vybudovaná vodná elektráreň Ladce.

Nasleduje okresné mesto Ilava, kde sa nachádza vodná elektráreň Ilava vybudovaná taktiež na Kočkovskom kanáli. Neďaleko medzi prírodným korytom Váhu a diaľnicou je ilavský rybník. Pri obci Prejta sa nachádza rybník, podobne tak pri meste Dubnica nad Váhom sú Dubnické štrkovcové jazerá a na Kočkovskom kanáli elektráreň Dubnica. Kočkovský kanál je zakončený hydroelektrárňou v meste Trenčín a spolu s Váhom sa spája pod Trenčianskym hradom. Za Trenčínom je pomocou stavidiel tok Váhu opäť regulovaný a časť vody je odvádzaná Biskupickým kanálom. Na ňom je vybudovaná elektráreň Kostolná, približne na úrovni letiska Trenčín. V oblasti Nové Mesto nad Váhom - Beckov sa nachádza známa rekreačná oblasť Zelená voda. Atrakciou je zrúcanina hradu Beckov.

Za Novým Mestom sa rieka Váh a Biskupický kanál stáčajú priamo na juh. V obci Horná streda sa nachádza štrkovisko, vodná elektráreň na Biskupickom kanáli, ktorá je poslednou z vážskej kaskády vodných elektrární. Pod elektrárňou podtekajú diaľnicu Váh aj kanál, tá sa dostáva na pravobok. V kúpeľnom meste Piešťany sa Váh a Biskupický kanál spájajú a vytvárajú tzv. kúpeľný ostrov. Po ich sútoku sa rieka rozširuje a začína napĺňať vodné dielo Sĺňava. Zo Sĺňavy je voda vypúšťaná do prírodného koryta a do Drahovského kanálu. Na ňom je v obci Madunice ďalšia Madunická elektráreň. V meste Leopoldov sa stekajú do spoločného toku a rieka Váh ďalej pokračuje v prírodnom koryte.

Dolný úsek Váhu, ústie do Dunaja

Pod mestom Hlohovec sa spád krajiny znižuje, rieka za sebou zanecháva posledné vŕšky pohoria Považský Inovec na ľavoboku a vteká na Podunajskú nížinu. Vody Váhu sú pokojnejšie a pohybujú sa v prírodnom koryte, bez umelých, regulačných kanálov. Na úrovni obcí Horné Zelenice a Posádka križuje Váh potrubný ropovod Družba, ktorý vedie pod vodným korytom a plynovod vedúci po "plynovom" moste nad riekou. V týchto miestach sa nachádzajú pereje zaujímavé pre vodákov. Nasleduje Sereď, za ktorou sa začína napĺňať vodná nádrž Kráľová. Pod hrádzou je už hladina rieky pokojná a dolný úsek Váhu plynie pomaly cez mesto Šaľa, pod ktorým je postavená plavebná komora Selice. Niekoľko metrov nižšie sa nachádza kompa Selice-Vlčany.

Medzi obcami Zemné a Komoča sa do Váhu vlieva rieka Nitra, ako ľavostranný prítok. Pri Kolárove sa do Váhu vlieva pravostranne rieka Malý Dunaj. V meste Kolárovo sa nachádza múzeum vodného mlynárstva, zaujímavá expozícia na zastavenie. Posledných 20 kilometrov toku z Kolárova do Komárna je Váh vskutku mohutnou riekou. Komárno je miestom sútoku, kde sa rieka Váh vlieva zľava do Dunaja, ktorému prináša priemerne 196 m3 vody za sekundu a je mu najvýznamnejším prítokom. Ústie do Dunaja sa nachádza na hraniciach s Maďarskom.

Okres Komárno sa rozprestiera v najjužnejšej časti Slovenska, zároveň patrí k najnižšie položeným miestam Slovenska. Mesto Komárno leží prevažne na rovine. Nadmorská výška v Komárne dosahuje 106,5 m. Mesto Komárno a celá Podunajská rovina je tvorená naplaveninami Dunaja, ktoré miestami prikrývajú viate piesky. Väčšinu materiálu sem uložil Dunaj, ktorý tu vytvoril rozsiahlu nivu širokú približne 30 km. Rieka Dunaj svojim dominantným postavením už hlboko v minulosti formovala a určovala charakter rozsiahleho povodia a ovplyvňuje ho po dnes. Pôsobenie ďalších významných riek v bezprostrednom okolí Komárna sa významne spolupodieľa na tvorbe ekosystému Podunajskej nížiny. Najdôležitejšie sú: Váh, Nitra, Malý Dunaj a Žitava. V širšom rozsahu aj Hron, Dudváh a Čierny potok.

Tieto slovenské rieky spolu so sústavou živých i mŕtvych ramien, močiarmi, otvorenými vodnými plochami a kanálmi utvárajú typický ráz Podunajskej roviny. Vďaka polohe a geomorfologickému vývoju i priaznivej klíme sa tu vytvoril najväčší potenciál pre poľnohospodárske využívanie krajiny. Tunajšie ekosystémy prezentujú maximálnu tvorbu biomasy. Územie má veľmi dlhé vegetačné obdobie, čo umožňuje pestovať aj vysoko náročné plodiny. Podložie je bohaté na kvalitné spodné vody, ktoré sú najväčšou hodnotou, ktorú priamo produkuje rieka Dunaj. Sútok Váhu a Dunaja je prezentom majestátnosti vody a života na našom území.

Vážska vodná cesta

Vážska vodná cesta (VVC) je plánovaný projekt na splavnenie rieky Váh, ktorého zámerom sprístupniť lodnú dopravu mestám na Považí od Dunaja až po Žilinu. Na trase Žilina - Dunaj by lode prekonávali 15 - 20 plavebných komôr. Bolo by potrebné doriešiť regulovanie koryta, zdvíhanie mostov a ďalšie stavebné úpravy Váhu. Spodná časť projektu je už takmer zrealizovaná, väčšia časť však na potrebné úpravy ešte len čaká. Uvažovaný hospodársky prínos by Vážska vodná cesta mohla priniesť najmä veľkým podnikom, ktoré na Považí pôsobia. Lodná doprava, ako najlacnejšia, by mala pre ich zásobovanie finančný prínos. Protagonisti idey VVC argumentujú, že životné prostredie a krajina by mohli zaznamenať čiastočné odbremenenie cestnej doprave, zníženie emisií z cestnej dopravy, demonopolizáciu cestnej dopravy a možno aj iné efekty. Odporcovia a ochranári poukazujú na budúce nepriaznivé dôsledky Vážskej vodnej cesty, ktoré sú dnes už všeobecne známe a vychádzajú z princípov neprirodzeného manipulovania vodných tokov - povodne, suchá, úrodnosť ...

Ekonomika a investície niekoľko miliardového rozsahu sú ďalším vážnym úskalím tohto projektu, ktoré si môže dovoliť štát iba v priaznivých hospodárskych obdobiach. Krízy takýmto projektom neprajú, preto je budúcnosť projektu VVC stále nejasná. Nápad spojiť Baltické more s Dunajom využitím severo-južne tečúcimi tokmi pochádza už z dávnejšej minulosti, do výstavby čiastkových etáp projektu sa zapájali viaceré vlády v minulosti. Oponenti projektu argumentujú neefektívnosťou až zbytočnosťou vodného dopravného koridoru, ktorý by iba konkuroval už fungujúcej železničnej doprave na Považí. Tá sa presadzuje voči preferovanej doprave už tak dosť ťažko.

Cenová výhodnosť lodnej dopravy, tak ako ju projekt Vážskej vodnej cesty v minulosti uvažoval, sa s plynúcim časom a vyčkávaním dostáva do stále menej výhodnej polohy. Navyše dieselový druh pohonu, ktorý sa u lodí používa sa stáva postupne nežiadúci a neobľúbený. Časová obmedzenosť tohto zdroja energie súvisiaca s vyčerpateľnosťou ropy je tiež v dohľadne. Tieto nové argumenty hrajú proti plánom na lodnú verziu Váhu. S projektom Vážska vodná cesta to v súčasnosti vyzerá skôr nie, než áno.

Splavnosť Váhu si v súčasnosti môžu vychutnať len vodáci, milovníci raftingu, alebo pltníci. Často prerušovanú rieku mnohými hrádzami žiaľ nemožno považovať v pravom slova zmysle za splavnú. Nádherná hornatá krajina je magnetom pre vodákov, rieka Váh im ponúka množstvo úsekov na celej svojej dĺžke, kde sa dá rieka s jej prítokmi splavovať. Prvý splavný úsek pre rafting na Váhu je priehrada Čierny Váh - MVE Uhorská Ves, tu končí aj splavný úsek rieky Belá. Zaujímavým dielom pre vodákov je vodácky areál vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši, kde sa dá trénovať a pretekať. Rekreačné pltníctvo má svoju baštu pod Strečnom, atraktívna pre rekreantov je plavba loďou po Sĺňave, alebo motorovým člnom kľudnou hladinou dolného Váhu.
- Hričovský kanál
- Kočkovský kanál 36 km

Rieka Váh - prítoky

Rieka Váh od svojho prameňa vo Vysokých Tatrách až po svoje ústie v Komárne prekonala všetky slovenské výškové pásma, všetky teplotné pásma, pozbierala vody z tridsiatich významných prítokov a odovzdala ich Dunaju. Pravostranné prítoky Váhu: Belá, Jalovčanka, Orava, Varínka, Kysuca, Petrovička, Papradnianka, Biela voda, Lednica, Vlára, Klanečnica, Dubová, Horný Dudváh, Malý Dunaj, ľavostranné prítoky Váhu: Boca, Štiavnica, Demänovka, Ľupčianka, Revúca, Ľubochnianka, Turiec, Rosinka, Rajčanka, Domanižanka, Pružinka, Teplička, Jarčie, Nitra. Na svojej 400 km ceste Váh vyrobí 1660 MW elektrickej energie.

Váh - dovolenka, turistika, rekreácia

Slovenské rieky

Dunaj, Morava, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Žitava, Malý Dunaj, Slaná, Rimava, Hornád, Ondava, Topľa, Torysa, Laborec, Bodrog, Tisa, Bodva, Poprad, Cirocha, Čierna voda, Dudváh, Dunajec, Hnilec, Kysuca, Latorica, Muráň, Myjava, Orava, Rajčianka, Sekčov, Slatina, Turiec, Uh.

cestovná kancelária

RENY TRAVEL, s.r.o.
Šaštínska 24
841 04 Bratislava

Tel.: 00421 2 5464 0661
Mobil 00421 918 792 636
Mobil 00421 911 954 023
Mail: info@renytravel.sk

Skype: renytravel_anna

Otváracie hodiny: v pracovné dni 9-18h
Viac info: Cestovná kancelária

Kontaktný formulár

Rýchly kontakt:


© 2015 Dovolenka Reny Travel cestovná kancelária. | Created by: My Utmost