Chorvátsky jazyk a turistický slovníček chorvátčiny

Chorvátčina a Slováci

Chorváti píšu latinkou ako Slováci. Obidva jazyky sú si veľmi podobné, dokonca niektoré chorvátske slovíčka ani netreba prekladať, vyznievajú skoro ako slovenčina, len možno s iným prízvukom. Preto slovenskí dovolenkári nemávajú problémy s porozumením alebo dohovorením sa na jadranskej riviére. Oplatí sa však naučiť aspoň zopár základných chorvátskych slovíčok či výrazov, ktoré sa môžu zísť pre kvalitnejšie dohovory, či aspoň pre dobrý pocit.

Na území Chorvátska žijú okrem Chorvátov aj národnostné menšiny, ale v podstate samotní Chorváti slovenským turistom poväčšine dobre rozumejú, dokonca asi viac ako Slováci im. Slovenčina znie pri Jadrane najmä v letných prázdninových mesiacoch, ale v „opačnom garde“ sa s chorvátčinou môžeme stretnúť aj na Slovensku. Národnostná chorvátska menšina žije v okolí Bratislavy cca od 16. storočia. Na Slovensko sa Chorváti dostali v rámci chorvátskej kolonizácie pri expanzii Osmanskej ríše. Boli to prevažne sedliaci, ale aj zástupcovia nižšej či vyššej šľachty. Príbuznosť jazykov a etnického pôvodu spôsobila, že do vysokej miery asimilovali so slovenskými obyvateľmi. Zmiešali sa slovenské aj chorvátske prvky a prejavilo sa to v ľudovej kultúre či v jazyku. Napríklad na priezviskách zakončených –ič (-its, -itz) alebo v hovorových názvoch obcí. V súčasnej dobe sa chorvátsky jazyk a zvyky zachovali najmä v rodinách starousadlíkov obývajúcich obec Chorvátsky Grob alebo zadunajské obce Jarovce a Čuňovo, ale aj mestskú časť Bratislava - Dúbravka a Devínska Nová Ves. Chorvátsky jazyk sa zachoval len v ústnej forme. V Jarovciach a Čuňove sú nápisy v chorvátčine na náhrobkoch alebo na stenách kostola a slúžia sa tu chorvátske omše. Pútnickým miestom bola Dúbravka, na sviatok Damiána a Kozmu, kam prichádzali Chorváti aj z Rakúska. Farský kostol sv. Kozmu a Damiána je v Dúbravke dodnes. Postavený bol v roku 1720. V Devínskej Novej Vsi sa nachádza centrum Chorvátskeho kultúrneho zväzu.